Tuono: mandľa, ktorá stojí takmer za každou samoopelivou odrodou

Za všetkým hľadaj... Tuono. Teda skoro za všetkými samoopelivými odrodami mandlí. Nehľadaj ju v tôni, ale na výslní.

Trónna mandľa z Apúlie

Tuono, teda skrátená a skomolená verzia pôvodného mandorla del Trono, teda trónna mandľa, tróni už dlho nielen v regióne talianskej Apúlie, odkiaľ pochádza, ale pomaly v celom Stredozemí a rozšírená je všade, kde sa pestujú mandle.

Vďačí za to svojej výraznej chuti a chrumkavej konzistencii a najmä samoopelivosti, spoľahlivosti v plodení i dobrej mrazuodolnosti a tak jej pestovatelia odpustia aj také chybičky krásy, ako častý výskyt dvojitých jadier či citlivosť na niektoré hubové choroby.

Jedna mandľa, mnoho mien

V Grécku ju pestujú už nejaký ten piatok pod menom Truoito.

Zahanbiť sa nenechali ani v Líbyii a Tunisku, ale tam je známa pod talianskym menom Mazzetto, čo znamená viazanička, kytička. A veru aj zo v Španielsku najčastejšie pestovanej odrody Guara, pomenovanej v roku 1987 z klonálnej selekcie zle označenej zbierky mandlí, sa po DNA analýze vykľula...áno, stará dobrá Tuono.

Pikoškou je potom vznik odrody Supernova, pri ktorej sa autori domnievali, že ožiarením cudzoopelivej odrody Fascionello dosiahli vznik samoopelivej mutácie tejto odrody... Až kým do toho nevniesol svetlo tím na čele s Annalisou Marchese a z DNA analýzy nevysvitlo, že ide opäť len o mutáciu odrody Tuono a zle označený východzí materiál na šľachtenie.

Nuž, v štítkoch treba mať poriadok a udržiavať ich v dobrej kondícii, ako nám pripomenul aj príbeh hrušky Williamsovej, ktorá je po strate štítku v celej Amerike známa už pod menom Bartlett.

Ako vznikla samoopelivosť?

Takže ožiarením samoopelivosť pôvodne takmer výlučne cudzoopelivého druhu nevznikla. Ako sa ale teda objavila? Zdá sa, že kdesi došlo k prirodzenej mutácii a následnému prepeleniu iným druhom. Nie prepeličkou, dokonca ani broskyňou, čo je celkom bežný jav, ale planou mandľou, teda Prunus webbii. Tá pochádza z Ázie a zrejme je predkom dnešnej mandle a roztrúsene sa vyskytuje aj na pastvinách v Apúlii. A práve tam zrejme došlo u tohto druhu k púčikovej mutácii.

Prečo je väčšina ovocných drevín cudzoopelivá

Pre nás môže byť cudzoopelivosť ovocných drevín nepríjemnosťou, ak máme malú záhradku a chceme do nej zmestiť z každého druhu po jednom kuse a ups, zistíme, že väčšinou nemôžeme.

Okrem broskýň, muchovníkov a arónií, malín, či niektorých odrôd ríbezlí a marhúľ, ktoré sú spoľahlivo samoopelivé, sú totiž ostatné ovocné druhy v rôznej miere závislé na prítomnosti iných odrôd rovnakého druhu na dosiahnutie vôbec nejakej či poriadnej úrody. Má to svoje dôvody - čím menej genetickej diverzity v hre, tým menej kariet v talóne, keď sa menia podmienky prostredia, objavia sa nové choroby, škodcovia a podobne. Preto sa osvedčili mechanizmy, zabraňujúce samoopeleniu.

S-alely a brána otvorená dokorán

Cudzoopelivosť strážia dvojice tzv. S-aliel, ktoré sme si my ľudia očísľovali, napr. S1S4. Ak sa aspoň jedna z 2 aliel peľu zhoduje s niektorou z 2 aliel piestika, smola. Toto je dakto príbuzný, žiadne opelenie sa nekoná. Až kým nedôjde k mutácii a nevznikne alela s označením Sf a tá má bránu otvorenú všade a najmä k sebe domov.

A k tomu zrejme došlo u tejto planej mandle a následne pri prirodzenom opelení sladkoplodých mandlí vzniklo v regióne Apúlie niekoľko samoopelivých odrôd: Filippo Ceo, Genco, Falsa Barese a najvýznamnejšia z nich - Tuono.

Pre úplnú korektnosť o nich môžeme hovoriť ako o čiastočne samoopelivých odrodách, lebo v prítomnosti inej, časovo kompatibilnej odrody sa im predsa len môže zvýšiť plodnosť, ale ich úroda je aj v jednoodrodových sadoch taká vysoká, že sa väčšinou pestujú samotné.

Táto vlastnosť sa navyše dobre kombinuje s opelení včelami medonosnými, ktoré na rozdiel od iných včiel nie sú veľmi prelietavé. Teda nie, že by nelietali, ale väčšinou sú verné tomu istému kvitnúcemu stromu a neprelietavajú medzi rôznymi stromami, čo je potrebné na opelenie pre cudzoopelivé odrody.

Bohaté potomstvo

Aby toho nebolo málo, Tuono má bohaté potomstvo samoopelivých odrôd: Antoñeta, Aylés, Buralmondthree, Buralmondtwoo (no fakt, takto niekto pomenoval mandle 😀), Cambra, Felisia, Francolí, Lauranne, Mandaline, Marta, R1000, Steliette, Yorizane.

Cez Lauranne je babičkou aj pre odrody Capella, Carina, Makako, Marinada, Matan, Maxima, Mira, Penta, Vairo či Vela. A dokonca je rodičom aj niektorých cudzoopelivých odrôd ako Moncayo, Shefa, Tarraco.

Takže ozaj, hľadáš samoopelivú mandľu a väčšinou narazíš na Tuono či už priamo, či v potomstve.

Teraz je ešte čas schladiť sa v tôni, ale čoskoro dozreje čas Tuona, tento rok isto ešte skôr. Napriek tomu, že patrí k neskoro kvitnúcim odrodám, patrí totiž k tým najskôr dozrievajúcim. Je na čo sa tešiť. A už teraz si ju môžete predobjednať u nás v e-shope. Dopestovali sme pekné kúsky k Vám na záhradu.