Magnólie je tak krásná, jak zní její jméno, a ještě o něco krásnější. Své jméno získala po francouzském řediteli botanické zahrady v Montpellier Pierrovi Magnolovi, ačkoli asi 35 druhů magnólií nepochází z Evropy, ale ze Severní a Střední Ameriky a z východní Asie a Himalájí. Nejstarší fosilní nálezy magnólií mají podle odborníků okolo 100 milionů let, což z ní činí jednu z nejstarších kvetoucích rostlin na světě. Na to, že je tak stará, působí na jaře obalená květy velmi svěže. Možná jste si nevšimli, že obrovské květy připomínající lekníny několika druhů jsou jedlé - některé druhy a odrůdy je mají chutné i za syrova a připomínají zázvor, většinou se ale ve východoasijských zemích používají nějak tepelně upravené či naložené v octě.
Řadit podle:
5 produktů
5 produktů
PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.
RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými.
PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.
PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.
VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov.
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: druh má pôvod v Japonsku, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola privezená až v roku 1862. Odroda Rosea pochádza z Japonska z konca 19. storočia, do Európy bola privezená prvýkrát v roku 1893.
RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 2,5-4 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké, ružové a šupinaté a svetloružové kvety blednúce počas kvitnutia dobiela dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, do 13 okvetných lístkov kopijovitého tvaru, ktoré odstávajú.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.
PÔVOD: USA, Kalifornia, vyšľachtil ju Todd Gresham vybraný pred rokom 2018, kríženie je neznáme, ale pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca Magnolia × veitchii a Magnolia liliiflora.
RAST: vzpriamený, štíhly strom, ktorý dosahuje výšku približne 15 m. Výška stromu po 10 rokov je približne 8 metrov.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli. Má krásne, veľké, ružovobiele tulipánovité kvety s priemerom približne 5-10 cm.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: drevnaté súplodia mechúrikov šišticovitého až valcovitého tvaru. Semená sú červené, s mieškom, po dozretí visia na vláknitých stopkách.
VYUŽITIE: pestuje sa takmer výhradne ako okrasný strom, vhodný do veľkých záhrad, parkov, mestskej zelene.
STANOVIŠTE: uprednostňuje plné slnko až polotieň a chránené stanovište, pretože puky a kvety môžu byť poškodené studeným vetrom a neskorými jarnými mrazmi. Najlepšie sa pestuje v mierne vlhkých, mierne kyslých a dobre priepustných pôdach. Je vhodná najmä do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná v dreve približne do −21 °C až −29 °C. Kvetné puky sú citlivé na neskoré jarné mrazy, čo je typické pre skorokvitnúce magnólie. Možné choroby: koralová nekróza (Nectria cinnabarina), fytoftórová hniloba koreňov (Phytophthora spp.), sivá pleseň (Botrytis cinerea), václavka (Armillaria spp.), hubové škvrnitosti listov. Pri pestovaní na dobre priepustných pôdach a vhodnom stanovišti sa tieto problémy zvyčajne vyskytujú len zriedka.
Foto zdroj: Philippe de Spoelberch, www.treesandshrubsonline.org
Impozantní strom se vzpřímenou, pyramidální až široce kuželovitou korunou, dorůstající do výšky 8–14 m. Opadavé listy jsou matné, svěže zelené, velké až 17 cm. Kvete začátkem dubna, ještě před olistěním a vyniká krásnými, až 10 cm velkými bílými a příjemně vonícími květy. Plody jsou červeno oranžová semena. Před větrem chráněné slunné stanoviště příp. mírný polostín. Půda úrodná, propustná, přiměřeně vlhká, mírně kyselá. Mrazuvzdornost do -34 ℃. Mulčování mělce kořenícího systému. Špatná snášenlivost řezu. Původ Japonsko a Korea.

